A čo keď zlyhám?

jaro profil

Otázka, ktorá mi nedala spať niekoľko uplynulých mesiacov. Neustále som nad ňou rozmýšľal. Bál som sa, že jednoducho zlyhám. Poviem vám príbeh…

Každý z nás ma na svete isté poslanie

Jedna múdrosť hovorí, že v živote človeka sú dôležité dva dni: ten prvý, keď sa narodí a ten druhý, keď zistí prečo. Inými slovami, keď objaví svoje poslanie. Poznám ľudí, ktorým sa to podarilo na strednej škole, ale aj takých, ktorí na to prišli až na smrteľnej posteli. No dôležité je, že svoje poslanie hľadali.

Rovnako ho hľadám ja. Je množstvo vecí, ktoré ma bavia a v ktorých vidím zmysel. Taktiež je veľa príležitostí, ktoré môže ktokoľvek z nás využiť. No a potom sú tu problémy a potreby, ktoré vidíme v spoločnosti. Môžu to byť napäté vzťahy v našej rodine, chyby v školskom systéme, alebo potreby ľudí na ulici či podnikateľov v súkromnom sektore.

Som presvedčený o tom, že tak ako nám dal Boh talenty a schopnosti, ukázal nám aj miesto, kde ich môžeme využiť a podnietil nás k tomu, aby každý z nás priniesol v spoločnosti istú zmenu. No nikdy nepovedal, že to bude jednoduché, na prvý pokus a bez zlyhaní.

Strach zo zlyhania

A tak sa dostávam k téme tohto blogu. Je veľa ľudí, ktorí svoje talenty a schopnosti nevyužívajú. Nie preto, že by boli leniví, ale preto, že majú strach. Ale z čoho? No predsa strach zo zlyhania. Čím väčší talent máš a čím väčšiu víziu, tým viac premýšľaš o tom či na to v skutočnosti máš.DSC_1304

Ak o svojej vízii rozmýšľaš už dlhší čas, je dosť možné, že si uvedomuješ, aké náročné bude túto víziu dosiahnuť. Že to nebude hračka. A pravdepodobne ťa to bude stáť nielen veľa času, energie, odhodlania, vytrvalosti, ale aj zlyhaní.

Preto je úplne pochopiteľné, že veľmi veľa talentovaných ľudí nikdy nespraví prvý krok, pretože by riskovali. Riskovali by zlyhanie.

Ale prečo sa zlyhania tak strašne bojíme?

Dôvodov je viac. V prvom rade sme ovplyvnení prostredím našej rodiny. Vieme, že keď svojím konaním niekomu ublížime, raní ho to. Vidíme smutné tváre a naštrbené vzťahy. Preto sa radšej zlyhaniam vyhýbame.

Druhý faktor je škola. V nej sa učíme, že ak spravíme chybu, budeme tvrdo potrestaní. Možno zlou známkou, zlým vysvedčením alebo dvojkou zo správania.

Tretím dôvodom sú ľudia a ich očakávania. V momente, keď sa pustíme do akejkoľvek výzvy, v očiach iných rastú očakávania a predstavy o tom, aký výsledok by sme mali dosiahnuť. Dôkladne sledujú každý náš krok a častokrát si vytvárajú vlastnú predstavu o výsledku, než akú máme my sami.

A akonáhle sa od ich predstavy odkláňame, príde prvá reakcia. Prvé sklamanie a v očiach našich priateľov aj prvé zlyhanie. Ak ich je viac – vytvára sa atmosféra strachu a permanentných zlyhaní. Kde vždy máme na zreteli to, ako budú naši priatelia reagovať na naše rozhodnutia.

Pozeráme sa na svoju víziu, na svoje rozhodnutia cez optiku očakávaní iných ľudí a cez optiku zlyhaní.

Viete si predstaviť, ako nás takýto pohľad determinuje a ovplyvňuje? Ako nás brzdí a vnútorne požiera.

Koľko veľkých zlyhaní má 5 ročné dieťa?

Asi žiadne, alebo skôr také, ktoré sme schopní prehliadnuť, lebo nám záleží na jeho raste. Koľko takých zlyhaní má študent? Nejaké sa už nájdu, no tiež to v rámci normy rešpektujeme.

No čo dospelý človek? Dvadsať ročný alebo tridsaťročný? Čo tak otec rodiny, líder organizácie alebo majiteľ desiatich firiem? Áno, správne! Na týchto ľudí sa už pozeráme inak.

Podľa nás už nemajú nárok na zlyhania a chyby. Už ich robiť nemôžu. Sú dosť starí a skúsení na to, aby boli bezchybní. Prosím prečítajte si túto vetu ešte raz. Sú dosť starí a skúsení na to, aby boli bezchybní. Nezdá sa vám divná? Mne áno.

Podnietila ma k tomuto blogu. Pretože uplynulé mesiace som prestal využívať naplno svoje schopnosti, prestal som naplno veriť svojej vízii a prestal som tiež každý deň stáť na svojom poslaní.

8 rokov sa usilujem využiť svoje talenty a schopnosti

Ako 13-násť ročný som získal svoju prvú pracovnú skúsenosť a od vtedy som stál pri zrode viacerých projektov – Student24.sk, Rada študentov mesta Banská Bystrica, Hug Day, TEDxBanskáBystrica…tedxbb

Začínal som v období, keď moji spolužiaci a rovesníci riešili akurát tak písomky, konflikty v triede a ožieračky v kluboch. Tým nechcem povedať, aký úžasný som a ani uberať na význame problémov s ktorými sa moji spolužiaci pasovali.

Chcem vás len uviesť do kontextu. 8 rokov sa usilujem využiť svoje talenty a schopnosti, meniť veci v mojom okolí a podnecovať k aktivite ďalších ľudí. No a počas tohto obdobia som musel spraviť veľa rozhodnutí s ktorými som súhlasil, ale aj takých, ktoré sa mi nepáčili.

Niekoľkokrát som zlyhal

Musel som riešiť situácie na ktoré som nebol pripravený a ktoré ma nikto riešiť nenaučil. Zobral som na seba veľa zodpovedností a robil som chyby. Vstúpil som do výziev na ktoré som nemal a dostal niekoľko faciek. Inými slovami – niekoľko krát som zlyhal.

A práve kvôli tomu som sa začal zlyhaní báť. Som vďačný za to, že mám niekoľko priateľov, ktorí ma podporia a dokážu mi dodať odvahu. No mám aj veľa priateľov, ktorí čakajú na moje zlyhania. Nie preto, že by boli škodoradostní. Ale preto, lebo si o mne vytvorili vlastnú predstavu. Majú svoje očakávania, ktoré nemôžem a často ani nechcem naplniť.jaroslav dodok profil

Majú predstavu o tom, ako by som mal žiť svoj život, čomu by som sa mal venovať a prečo by som to celé mal čím skôr vzdať. Prečo? To sme si už predsa povedali. Pretože nie každý je ochotný riskovať. A tak si radšej vytvárame predstavy o tých druhých…

Rozhodol som sa pre ťažšiu cestu

No skutočnosť je taká, že nechcem žiť predstavy a očakávania niekoho iného. Nechcem sa rozhodovať na základe počtu lajkov či komentárov. Rozhodol som sa pre tú ťažšiu cestu. Zariskoval som.

Spravil som krok a potom ešte veľa ďalších. A spravil som aj veľa chýb a zlyhaní. Nedajú sa vrátiť späť a množstvo z nich sa nedá ani opraviť. Tie ktoré sa dajú opraviť, nie vždy idú lúsknutím prsta.

A tak mám dve možnosti.

Buď s tým celým praštiť, priznať, že na to nemám a pripustiť si, že už nepodstúpim žiadne riziko…

Alebo vytrvať a pripustiť, že zlyhania a chyby budú súčasťou každého ďalšieho projektu do ktorého sa pustím. No zároveň mať na zreteli, že ma tieto zlyhania a chyby nedefinujú a nepredurčujú.

Vyberám si druhú cestu. Tú ťažšiu. Opúšťam pohodlie svojho gauča. A viem, že výsledky neprídu hneď. No na to, aby som naplno využil svoj potenciál, rozvinul svoje talenty a schopnosti, je nevyhnutné zbaviť sa strachu zo zlyhaní. Spraviť kroky, ktoré sa budú iným ľuďom zdať zvláštne a nepochopiteľné.

Čaká ma obdobie v ktorom sa chcem naučiť čeliť výzvam a bojovať so strachom. Stať sa odhodlaným zmeniť seba a svoje okolie.

Pretože každý z nás má na svete jedinečné poslanie. Nastal čas objaviť  ho a vkročiť doň.

Pozývam aj vás…

Prečítajte si aj:

20 kľúčových rozhodnutí, ktoré som spravil počas svojich 20-tich rokov (klik)

Rozbehni sa: Prvý návyk skutočne efektívnych ľudí (klik)

60 výnimočných kníh, ktoré ste mi odporučili prečítať – ĎAKUJEM (klik)