Denník stopára: Highlighty z nášho roadtripu

roadtrip stopovačka stopom cez europu polsko rakúsko madarsko česko

Dvaja stopári, päť krajín, 15 dní a viac ako 3 000 precestovaných kilometrov. V tomto blogu vyberám to naj z nášho dvojtýždňového roadtripu cez strednú Európu…

Ľahnúť si uprostred chodníka

Vždy som to chcel vyskúšať! Len tak si ľahnúť v strede cesty alebo námestia a vychutnať si daný okamih. No zistil som, že už x krát som do toho nešiel, pretože čo by na to povedali ľudia navôkol. No v meste Vroclav som tento challenge úspešne prekonal…

Pouličná hudba

Ja milujem street art! Fascinujú ma pouliční umelci a ešte viac samotní hudobníci. Praha si ma týmto úplne získala. Za tri dni sme stihli 2 festivaly a 4 úžasné koncerty. Prechádzal som sa námestím, keď tu zrazu krásny klavír, vedľa saxofón a o pár metrov hudobné zoskupenie Defacto Quartet.

Sám sebou

Počas jedného z týchto vystúpení sa okolo hudobníkov zbehla grupa ľudí. Z tohto poloblúka zrazu vystúpilo mladé dievča, ktoré spravilo asi 10 krokov k hudobníkom. Zavrela si oči, precítila hudbu, začala si poklepkávať nohou a nenápadne tancovať. Bolo jej jedno, že je vôkol nej ďalších 200 ľudí, bola sama sebou vo svojom svete. Tomu hovorím sloboda.

Aleksander z Litvy

aleksander

Stopujem si len tak vo Viedni, keď tu ma zrazu niekto osloví zo zadu. Ja sa otočím a vidím mladého chalana s ruksakom na chrbte. Zisťujem, že je stopár, cestuje z Litvy do Bratislavy. Prezrádza mi, že o dva dni bude v Budapešti a pýta sa ma či sa tam náhodou nechystám tiež. Hovorím mu, že áno a dávam mu svoj facebook.

Skutočne o dva dni neskôr mi Aleksander napísal, stretli sme sa v Budapešti a našli sme hostel, v ktorom sme prespali jednu noc. Do noci sme rozprávali o cestovateľských zážitkoch. Vďaka za toto spontánne priateľstvo!

Mimo zóny komfortu

Počas tohto tripu som zažil viac situácii, kedy som bol nútený prekročiť svoju zónu komfortu. Napríklad v metre (viezol som sa v ňom po prvý krát), v kamióne o jedenástej v noci (keď situácia pripomínala scénu z hororového filmu) alebo na Balatone, keď som zažil najhrôzostrašnejšiu búrku ever.

60 ročná stopárka

stoparka finalPre mňa highlight všetkých highlightov! Neďaleko za slovensko-poľskými hranicami som zažil niečo, na čo nikdy v živote nezabudnem. Stretol som 60 ročnú Viktóriu, ktorá sa rozhodla stopovať z Petrohradu (Rusko) do Grécka. Len si to predstavte! Pri pohľade na jej tvár som videl, ako jej žiarili oči (asi tak ako Malému princovi)…

Dôvera

Ako isto viete, moja práca spočíva v tom, že 7 dni v týždni niečo plánujem, koordinujem či organizujem. Všade nejaké deadliny, ktoré sa musia stihnúť a za ktoré som zodpovedný. Aj preto som si chcel vyskúšať, aké to je nemať všetko naplánované do detailu. Kým vo firme dokážem všetko ovplyvniť, na tripe som sa musel častokrát spoliehať na Maňu, na neznámych šoférov a hlavne na Boha.

Učil som sa dôverovať iným, ale aj sebe. Skúsil a presvedčil som sa na vlastnej koži, aký dobrý je Pán, pretože sa o nás staral počas celej cesty úplne úžasným spôsobom!

Noc pod hviezdami

Noc na Balatone stála skutočne za to. Len čo som približne po hodine (skauti prosím nehnevajte sa) rozložil stan, zdvihol som oči k nebu a videl tú najúžasnejšiu súhru hviezd, akú som kedy objavil. Mohol som ich pozorovať a opäť snívať. Bolo to krásne…

Náš tím s Maňou

DCIM100GOPROGOPR3035.Ak ste niekedy stopovali, veľmi dobre viete, že samému sa stopuje ľahšie. Teda minimálne takú skúsenosť mám ja. Nemusíte na nikoho čakať, nemusíte sa prispôsobovať, ani nič riešiť. Idete kedy chcete a kam chcete.

No ja som veľmi túžil ísť na tento trip ešte s niekym. Aby som v sebe zlomil všetky tieto veci, aby som sa naučil prispôsobiť sa, brať ohľad na druhého a byť zodpovedný nielen za seba. Poviem vám, bolo to veľmi dobré rozhodnutie. Myslím, že s Maňou sme si sadli, bola mi veľkou oporou a pomocou počas celého tripu. Bolo úžasné niekoho spoznať a mať naňho čas dlhšie ako len 15 minút na porade. Takže odporúčam vyskúšať si stopovať vo dvojici.

Spoznať seba samého

Žijeme vo svete, v ktorom sa neustále niekam ponáhľame. Utekáme pred ľuďmi aj pred svojim JA. Preto som si chcel nájsť čas na seba, spoznať samého seba viac a možno aj v tých najneočakávanejších situáciách. Ó, áno, dozvedel som sa o sebe šialené veci: ako reagujem, keď som nervózny, na čom mi skutočne záleží, v čom vidím zmysel a v čom zas nie. A veľa ďalších vecí, ale tie do blogu nepatria… :)

Bolo toho ďaleko viac

Ako som už písal, je ťažké vybrať TOP 10 momentov alebo highligtov z celého tripu. No už len skutočnosť, že som sa naň odhodlal je pre mňa veľkým víťazstvom. Keď som o svojom nápade začal hovoriť ľuďom vôkol seba, temer všetci ma od tohto nápadu odhovárali. Niektorí sa dokonca pozerali na mňa akoby som sa zbláznil.

,,To nedáš”

A nasledovali argumenty typu: Ale veď ťa unesú, je to nebezpečné, šialené, nerozvážne, nezodpovedné. To nedáš, neskúšaj to, robíš chybu, neriskuj, … No ďakujem krásne za takéto povzbudenia. I napriek desiatkam negatívnych reakcií som sa odhodlal pre tento stop, aby som aj tým pesimistom dokázal, že sa to dá zvládnuť.

Nenechajte si ukradnúť svoje sny

Exif_JPEG_420Viete, že milujem spontánne dobrodružstvá. Stopovanie pre mňa nie je len aktivita na prázdniny, ale životný štýl. Rovnako ako spoznávať neznámych ľudí a prinášať svetlo tam, kde vládne tma. Meniť atmosféru na miestach, kam sa iní neodvážia. A tak som si počas tohto tripu uvedomil, ako strašne veľa priestoru dávame strachu. Rozhodujeme sa na základe neho viac, než na základe toho, čo máme radi, čo nás baví, čo milujeme.

Mám taký pocit, že strach a reakcie okolia nás častokrát presvedčia zostať doma a uveriť tým desivým argumentom. Uveriť klamstvám, že na niečo nemáme, že niečo nedokážeme. Alebo, že “z tohto som už dávno vyrástol”. A čo 60 ročná Viktória? Spomínate si?  Preto vás chcem povzbudiť. Nenechajte si ukradnúť svoje sny a túžby. Nenechajte rozhodovať iných o tom, akým dobrodružstvom bude váš život. Lebo potom už nežijete svoj život, ale ten ich.

Odhodlanie

Mohol som sa vzdať ešte pred začiatkom tripu a povedať si, že všetci ostatní majú pravdu. Že som už na takéto somariny veľký, že je to blbosť a že to nedám. No rozhodol som sa nedať priestor strachu a nedať mu ani moc ovplyvniť ma.

Tento dvojtýždňový roadtrip sa stal pre mňa deklaráciou toho, že chcem v sebe budovať odhodlanie zmeniť seba a svet k lepšiemu. Aj keby všetci ostatní tvrdili, že sa to nedá! Je čas nasledovať svoju vášeň, svoje sny a túžby…

Prečítajte si aj: 

10 najdôležitejších postrehov zo 7 dňovej stopovačky naprieč Slovenskom (klik!)

Ako zažiť najlepšie prázdniny či dovolenku vo svojom živote? (klik!)

30 cieľov na tohtoročné leto 2017 (klik!)