Môj knižný plán na tohtoročné Vianoce (ZOZNAM 31 kníh)

sun cafe

Poznáte to… Počujete o skvelej knihe, okamžite si ju zapíšete do mobilu a sľúbite priateľovi aj sebe, že si ju ešte dnes prečítate. V návale povinností sa vám to však nepodarí. Takto som “odložil” množstvo knižných kúskov. Rozhodol som sa, že si ich prečítam počas tohtoročných Vianoc. Aby to šlo rýchlejšie, spísal som si zoznam 31 kníh… Continue reading

Darujem starú literatúru 8 kníh :)

kniha frano kral

Ani neviem ako, ale objavil som doma staršie knižky, prevažne poéziu a prózu, ktorú som už buď prečítal alebo iba odkladal, že si ju raz prečítam a nestalo sa tak. Ak vám ktorákoľvek knižka padne do oka, pokojne mi napíšte a ja vám ju rád odovzdám ;)

Tu je zoznam ponúkanej literatúry:
Fraňo Kráľ – Jano
Hana Suchá – Ako Slavo našiel slávu
Laco Novomeský – Stamodtiaľ a iné
Mikuláš Kováč – O modrej labuti
Mariana Alcoforadová – Spoveď
Markéta Zinnerová – Indiáni z Vetrova
Pavol Horov – Koráby z Janova
Mirko Petrovič – Branka

Chcete tip na dobrú knihu?

knihy foto

knihy fotoGeaorge Macaulay Treveyan raz povedal, že “škola produkuje veľa ľudí, ktorí vedia čítať, ale nevedia rozlišovať, čo za prečítanie stojí a čo nie.” Potom sa stáva, že zapadajú prachom.  Knihy sú pre mňa osobne veľmi dôležité, lebo ponúkajú múdrosť, ktorí istí ľudia menom spisovatelia zbierali niekoľko rokov a potom ich vydali na niekoľkých stranách.  O tom, čo knihy znamenajú pre človeka a aké sú dôležité hovorí aj Denis Diderot: “Bojte sa človeka, ktorý prečítal len jednu knihu.”

Rozprávky som mal rád už od malička. Vždy na Vianoce som dúfal, že nedostanem hračku či oblečenie, ale knihu. Ako malý si spomínam, že som trávil veľa času čítaním Zlatej knihy rozprávok od Boženy Nemcovej. Potom prišlo povinné školské čítanie a ja som si na pár rokov knihy znenávidel. Dnes by som však ten pocit z poznania už určite nevymenil za nič iné. Knihám som vďačný, za každú peknú myšlienku, ktorú vo mne zanechali. Pokiaľ nejaké chcete objaviť aj vy, pozrite si nasledujúci zoznam…

Tu je 10 kníh, ktoré si cením najviac a ktoré vám určite odporúčam prečítať:

1. John A. Byrne – 25 podnikateľov, ktorí zmenili svet
2. Robert T. Kiyosaki – Bohatý otec, chudobný otec
3. Allan & Barbara Peas – Veľká kniha reči tela
4. Dale Carnegie – Ako si získať dôveru a vplyv
5. Antoine de Saint Exupéry – Malý princ
6. Kevin Hogan – Tajný jazyk biznisu
7. Tony Buzan – Mentální mapování
8. Gary vay.ner.chuk – Roztoč to!
9. Tvrtko Vujity – Útek z pekla
10. Youcat

 

Známe tváre: Michal Meško – kedysi novinár a rebel, dnes knižný biznismen

Michal Meško, zdroj: the spotMladý, úspešný a spätý s knihami. Len prednedávnom sa objavil na titulke renomovaného časopisu Forbes, dnes zahviedzil na konferencii Stand out a našiel si čas aj na mojich pár všetečných otázok. Ako spomína sa svoje detstvo a roky štúdia? Čo si myslí o knihách a biznise? Prosím, Michal Meško…

V piatich rokoch ti otec ukázal prvýkrát počítač, ktorý si si okamžite zamiloval. Nie je to však ďaleko od kníh?
Fú, no akože ja som nemal celoživotný sen, že raz budem kníhkupec alebo že budem robiť s knihami. Knihy som mal rád už od detstva a hovorím, že keby som sa narodil dnes, tak moji rodičia určite skrachujú, lebo by mi museli kupovať všetky encyklopédie. Vtedy som mal tiež všetky, ale nevychádzalo ich tak veľa ako dnes. To, že dnes robím s knihami je asi len osud, ktorý ma sem zavial.

Tvoriť a využívať svoju kreativitu si začal už na základnej škole, keď si založil školský časopis Gymlet. To sa síce podarilo aj mne, ale ja som v začiatkoch všetky články sťahoval z internetu a iba dopisoval svoje meno. Ako to bolo u teba, ako si na toto školské obdobie spomínaš?
Naša prvá myšlienka bola, že si založíme časopis o vtipoch. Napokon však už prvé číslo malo 12 strán a iba na jednej z nich boli vtipy. Tie sme kdesi pozbierali a pospisovali, ale už tam boli aj naše vlastné básničky, osemsmerovky a podobne. Priznám sa, že neviem či sme vôbec niekedy niečo že jedna k jednej prebrali okrem vtipov. Nechceli sme však vydávať školský časopis a zaplniť ho len tak hocičím, preto sme postupne pridávali aj nejaké reportáže…

S časopisom ste rástli a postupne ho budovali. Čím bol však iný ako všetky ostatné?
On bol celý čas necenzurovaný, to bola taká naša študentská rebélia. Tuším som do Gymletu napísal článok, že prečo sa my ako žiaci musíme prezúvať hneď pri vstupe do školy a učitelia môžu ísť v tých špinavých bagandžiach až do svojich kabinetov. Nenapísal som to presne takto, ale dal som to v časopise otvorene najavo. Zrazu celý učiteľský zbor začal hovoriť, že čo si to ja dovoľujem. Potom si ma zavolal aj riaditeľ, našťastie  bol však riadne super. Niektorí učitelia mu hovorili, že by to mal kontrolovať čo tam píšeme, lebo si vraj veľa dovoľujeme. Tým pádom sme do ďalšieho čísla dali na protest nápis “necenzurovaný”. Mojej škole som však za to veľmi vďačný, že nám časopis necenzurovali a mali sme možnosť vyjadriť svoj názor.

Nehrozil ti za takéto rebelské kúsky vyhadzov ?

Mali sme v tomto veľmi tolerantnú školu, no i napriek tomu ten náš názor v časopise musel byť prezentovaný kultivovane. Nejde to tak, že teraz prídem a som hnusný na učiteľov, ale dodnes si stojím za tým, že prečo by sme sa mali my prezúvať a učitelia nie. ;)

Zaujímavé zážitky máš aj s čitateľskými denníkmi. Kým v 1. triede na strednej škole sa ti nechcelo napísať ani ten svoj, o rok neskôr si už s kamarátmi prepisoval na počítači pravdepodobne všetky čitateľské denníky na škole. Prečo?
Nevidel som zmysel v tom, keď mi niekto v škole povedal, že presne túto knižku musíš prečítať a napísať z nej referát, ktorý mi dáš a ja ho potom možno ani len neprečítam… Ale keď sme založili stránku referaty.sk, tak tam som už zrazu videl zmysel v tom, že aha tento web niekomu skutočne pomáha. Preto potom aj tie veci, ktoré sa mi už nechceli čítať, som veľmi rád prepisoval. Pamätám si, že s kamarátom sme sa od prepisovania referátov nevedeli skutočne odtrhnúť.

Na školách často vidieť, že pokiaľ niekto takýmto spôsobom nanúti čítať žiakov povinné knižky, vybudujú si k nim akýsi negatívny postoj…
Ja som mal našťastie ku knihám dobrý vzťah už pred tým, takže škola mi k nim postoj nijako nezmenila ani ho neovplyvnila.

Michal Meško, zdroj: vimeoŠkolský časopis a neskôr referáty ta priviedli k podnikaniu. Tvrdíš, že zisk nieje to najdôležitejšie…
Netvrdím, že zisk nie je dôležitý, preto ho radšej prirovnávam k dychu. Dych k životu tiež potrebuješ a ak ho dve minúty nebudeš mať, tak jednoducho nežiješ a máš smolu. A so ziskom to je pre firmu rovnaké – potrebuješ zisk pre firmu na to, aby si prežil. Keď vieš dýchať efektívnejšie, keď máš lepšiu kapacitu pľúc, vieš rýchlejšie behať. A to je rovnaké aj so ziskom. Čím ho máš viac, tým lepšie veci dokážeš robiť, tým krajšie kníhkupectvo postavíš, tým lepšie služby dáš zákazníkovi. Zisk vytvárať, ale nie preto, že by mal byť prvoradým cieľom podnikania. Zmyslom podnikania je vytvárať hodnoty a pomáhať ľuďom. Zisk je len akési zrkadlo a zároveň nástroj, vďaka ktorému by mali ľudia robiť podnikanie ešte lepšie.

Ty podnikáš už od svojich 15 rokov. Neprestala ta baviť oblasť, v ktorej podnikáš? Čo tak pustiť sa do niečoho nového? Založiť si vlastnú cestovnú kanceláriu alebo reklamnú agentúru? 
Mňa láka aj všeličo iné než len knihy, ale akýmsi spôsobom objavujeme v posledných rokoch v Martinuse nové veci, ktoré ešte stále robíme zle a dali by sa zlepšiť. Okrem toho máme veľa nových nápadov, napríklad sme začali budovať kamenné kníhkupectvá… Sú to všetko nové výzvy, takže mňa to veľmi baví. Nie som však taký, že ak by som teraz nebol v Martinuse, tak neviem čo robiť. Vždy ma napadne urobiť niečo nové…

Tvoj život je spätý s knihami, ktorá je tvoja najobľúbenejšia?
Takú nemám…ako fakt nemám najobľúbenejšie knihy, najobľúbenejších ľudí a podobne. Mám veľa kníh, ktoré mám rád a dali mi niečo. Veľmi rád čítam biznisové knihy a príbehy ľudí, čiže Steve Job je pre mňa veľmi inšpiratívna kniha. Snažím sa v každej z nich objaviť niečo, pretože si nemyslím, že existuje na svete kniha, ktorá by obsahovala všetko a dalo by sa podľa nej riadiť od A po Z. Každý človek by si mal podľa mňa vybudovať a vytvoriť vlastný príbeh. Neísť podľa jedného manuálu, ale ísť vlastnou cestou…

Michal Meško, zdroj: etrendSi mladý a úspešný. Prečo si ostal na Slovensku a nešiel si do zahraničia?
Ja som v zahraničí bol, dokonca v Amerike, kde som robil sendviče v Sub Wayi..

Dobrá skúsenosť?
Výborná, úplne najlepšia.  V reštike som balil jedlo a zároveň ho rozdával. Aj táto pozícia ukazuje, že nebyť toho človeka, tak šéfkuchár všetko sám nespraví. Potom som rok počas Erasmu študoval na univerzite v Holandsku a každá krajina mi niečo dala. Aj v Holandsku aj v Amerike som sa v mnohých ohľadoch cítil oveľa lepšie, ale to práve preto, že som tam nežil dlhodobo. Keď prídeš niekde do zahraničia, môže vonku hroziť nepokoj, ale ak ty  si zavretý v nejakej bubline, cítiš že je všetko super. Je to to isté, ako keby si vypol na mesiac televízor, nečítal noviny a zrazu budeš mať pocit, že aj na Slovensku je všetko  lepšie. Myslím si, že keby všetci ľudia odišli zo Slovenska, tak nikdy tu nebude lepšia krajina. Pokiaľ chceš spraviť Facebook, tak ho asi nespravíš zo Slovenska, potrebuješ potom kapitál, investície a Sillicon Valley. Je však veľmi dôležité, že keď mladí ľudia odídu do zahraničia za skúsenosťami, aby sa po nejakom čase aj vrátili. A to si myslím, že sa snažíme svojou troškou meniť. Chceme naše služby robiť minimálne na takej úrovni ako v Amerike…