Škola o ktorej snívam

Predstavte si školu, do ktorej by študenti chodili dobrovoľne a úsmevom na tvári. Školu, v ktorej by učitelia učili s radosťou. Školu, ktorá by pripravovala mladých ľudí pre ich skutočnú budúcnosť….

Viem, poviete si, že taká škola neexistuje a je útópia o nej čo i len hovoriť. Ja si to však nemyslím. Verím tomu, že raz na Slovensku takýto model školy budeme mať. O akej škole teda snívam?

Snívam o škole, v ktorej bude radosť byť. O škole, ktorá bude prijímať mladých ľudí, takých, akí sú. Ktorá pomôže každému študentovi nájsť svoje osobné poslanie a začať ho žiť. Ktorá mu povie, že je darom pre tento svet aj pre nás všetkých.

Takáto škola by mala mať:

  • Jasne definované hodnoty a víziu. To je podľa mňa úplne kľúčové. Ak sa rodičia alebo žiaci majú rozhodovať, ktorú školu si vybrať, musia vedia, na akých stavebných kameňoch stojí (hodnoty) a kam smeruje (vízia).
  • Učiteľov, ktorí pre študentov nebudú učiteľmi, ale sprievodcami na ich životnej ceste. Budú sa viac pýtať, ako ich poučovať, budú ich viac počúvať, ako do nich hustiť. Mali by to byť osobnosti s pevným charakterom, ľudia, ktorí milujú vzdelávanie a rozvoj.
  • Podnetné prostredie, ktoré bude viesť mladých k tvorivosti. Dnes to vyzerá v školách ako v base či v nemocnici. Mreže, biele steny, odpudzujúce prostredie. Zmena je nevyhnutná.
  • Žiadne lavice usporiadané v troch stĺpcoch. Aké prostredie akože súčasný stav imituje? Reálne pracovné prostredie? Alebo rodinné prostredie? Alebo čo? Prečo by sme nemohli sedieť na tulivakoch, v kruhu alebo si posadať v triede tak, ako chceme?
  • Škola o ktorej snívam, by mala mať veľké knižnice z ktorých by si mohli študenti knižku požičať kedykoľvek (cez prestávky, cez vyučovanie aj cez víkend). A nielen to. Mohli by do knižnice doniesť aj svoju knižku. Len si predstavte, ako by to zvýšilo záujem o čítanie.
  • Žiadne triedy delené na matematikárov, angličtinárov, prvákov či druhákov. Snívam o škole, kde sa budú môcť vzájomne od seba učiť prváci aj tretiaci, nemčinári aj angličtinári.
  • Odborníkov z praxe. Ľudí, ktorí by prišli na školy zdieľať svoje skúsenosti z podnikania, neziskového sektora, z freelancovania či z verejnej správy.
  • Možnosť vytvoriť si svoj vlastný rozvrh a rozhodnúť sa, kedy absolvujem, ktorý predmet. Prečo by som mal mať rovnaký rozvrh ako môj spolužiak, keď mám iné talenty a dary, iné vzdelávacie potreby či štýl účenia?
  • Tímová práca namiesto súťaživosti. Prestaňme viesť mladých ľudí k tomu, aby porazili či zdolali svojich spolužiakov. Čomu ich tým učíme? Závisti, podvádzaniu či súpereniu. Naučme ich spolupracovať, ukážme im, že 1 + 1 = 3.
Príklad tímovej práce z našich neformálnych školení (Show your talent)
  • Žiadne stráženie na chodbách. Neviem ako vy, ale ja som sa na základnej škole stretol s tým, že som nemohol opustiť našu chodbu a navštíviť inú. Dajme študentom slobodu a naučme ich zodpovednosti.
  • Školskú samosprávu. Predstavte si, že by študenti na strednej škole (a do istej miery sa to dá aj na ZŠ) rozhodovali o tom, ako sa bude rozvíjať ich škola, do akých projektov sa zapojí, ako bude vyzerať školský poriadok alebo kto príde na školu prednášať.
  • Ešte dýchate? Lebo až teraz príde šok. Predstavte si školu, v ktorej by bola účasť založená na dobrovoľnosti. Žiadne musíš byť na tejto hodine, ale môžeš byť na tejto hodine. Áno, predpokladom je vytvoriť v študentoch silnú miera sebauvedomenia a zodpovednosti za svoj rozvoj.
  • Prepojenie formálneho vzdelávania na neformálne a zážitkové vzdelávanie spojené s informálnym učením sa. Celý školský deň by tak mohol byť založený na rôznych workshopoch, projektoch, experimentoch či pokusoch. Kto by to organizoval? No predsa študenti sami (za pomoci svojich učiteľov – sprievodcov).
Neformálny workshop ako súčasť formálneho vzdelávania (Show your talent)
  • Buddy mentoring. Každý nový žiak na škole by mal prideleného jedného staršieho študenta, ktorý by mu pomáhal zorientovať sa na škole a podporoval by ho v začlenení v kolektíve.
  • Možnosť ísť počas strednej na 2 týždňovú stáž na konkrétnu vysokú školu počas každého školského roka. Takto by stredoškoláci oveľa lepšie „oňuchali svoje budúce štúdium“.
  • Možnosť absolvovať každý mesiac týždňovú stáž v konkrétnej firme alebo organizácii a zoznámiť sa tak so svojim budúcim povolaním.
  • Škola o ktorej snívam by sa mala nachádzať v reálnom ekosystéme firiem, neziskových organizácii a lokálnej samosprávy. Tak, aby jej študenti mohli počas štúdia reálne podnikať, dobrovoľníčiť či participovať na veciach verejných. Ja viem, šialené, ale možné.
  • Ročníkové projekty, ktorými by študenti riešili reálne potreby ľudí vo svojom meste. Navrhovali by ako majú vyzerať verejné priestranstvá, tvorili by sociálne startupy,..
  • Jeden deň v mesiaci počas ktorého by študenti učili svojich učiteľov, teda pardón, odovzdávali by im svoje skúsenosti, zdieľali by s nimi svoje zážitky, objavy či podnety.
  • Možnosť firiem vstúpiť do priameho financovania škôl. Každá firma, ktorá by tak urobila, by získala istý typ daňových úľav či iných podnikateľských benefitov.
Fotografia z môjho workshopu, kde pracujeme so sebapoznávaním

Snívam o škole, do ktorej sa budú mladí ľudia skutočne tešiť. Snívam o škole, ktorá bude rozvíjať jedinečnosť každého mladého človeka a pomáhať mu na ceste poznania. Kde rozvoj bude radosťou.

Neviem či do takejto školy nastúpite už tento školský rok, no verím, že raz ju budeme môcť vidieť na vlastné oči. Prajem veľa vytrvalosti všetkým študentom a učiteľom, ktorí menia vzdelávania a školstvo tam kde sú a s tým, čo majú. Každá vaša iniciatíva, každý váš projekt a váš nápad môže prispieť k tomu, že raz budeme mať na Slovensku školy, o ktorých snívame.

Prehľad neformálnych školení a workshopov, ktoré ponúkam, nájdete tu!

Prečítajte si aj:

Keby si tak poznal/a svoju hodnotu (klik!)
Ján Muhlfeit: Škola zamyká ľudský potenciál (klik!)
Niekto to už povedať musel: Školstvo sa tak skoro nezmení (klik!)