Potrebujeme oddych. Zn.: súrne!

Za akú cenu sme ochotní ignorovať neutíchajúcu potrebu oddýchnuť si? Čo všetko sme schopní obetovať vo svojom živote kvôli práci? Manželstvo, rodinu alebo seba samých?

Potrebujeme oddych a ak si ho nevyberieme, budeme za to niesť zodpovednosť. Ako jednotlivci, ako spoločenstvá, ako firmy, ako generácia. Myslím si, že to čo potrebujeme nie je jeden voľný víkend v roku navyše, ale skutočný a pravidelný oddych.

Je na čase priznať si to

Tento blog nepíšem ako ten, ktorý „to má v sebe vyriešené“, ale ako ten, ktorý oddych sám potrebuje. A myslím si, že nie som sám. Po oddychu aktuálne túži množstvo lídrov, manažérov, učiteľov, podnikateľov či občianskych aktivistov. Nie každý si to prizná a nie všetci chcú o tom hovoriť verejne.

Tak teda budem prvý, kto túto tému otvorí. Možno pomôžem sebe a možno aj ostatným.

Pretože vo svojom okolí poznám veľa dobrých a úžasných ľudí, ktorí si však nepriznajú, že potrebujú spomaliť či vypnúť. Rád by som im pomohol. A dokonca aj tým, ktorých volanie po oddychu si nikto nevšíma.

Vyhorenie

Za posledných pár rokov som zistil, kam tento problém vedie. K vyhoreniu. Dopadlo tak veľa mojich priateľov. Skončiť pripútaný na lôžku s ťažkými zdravotnými ťažkosťami či dokonca s rozpadnutými manželstvami. Stratiť zmysel života. Toto chceme? Nemyslím si.

O čo môžeme prísť, ak si dovolíme oddýchnúť? Skúsim za seba. Možno bude náš rozvojový program Show your talent nie na piatich školách, ale len na troch. No a? Prežijem to, že si 10 ľudí bude myslieť, že nie sme takí úžasní ako to navonok vyzerá. Lepšie ako vyčítať si, že som nechal členov nášho tímu zničiť a zodrať.

Alebo že namiesto šiestich workshopov spravíme do mesiaca len päť. No a čo? Tak ich bude päť, ale vďaka tomu si nájdem do týždňa 2 hodiny času na seba a na to, aby som preveril motívy, kvôli ktorým robím to, čo robím a opýtal sa samého seba či som sa na tejto svojej životnej ceste nestratil.

Kedy ste naposledy len tak oddychovali?

Veď sa len opýtajte priateľov, ktorí majú svoje partnerky či manželky, kedy boli naposledy na spoločnej večeri. Alebo mladých ambicióznych ľudí či vôbec nejaké vzťahy majú (teraz som si slušne naložil). Prípadne rodičov či si za posledný mesiac našli čas, aby počúvali ako ich deti snívajú.

A vôbec, kedy ste sa naposledy len tak sledovali nočnú oblohu? Ja včera, ale trikrát som si za minútu skontroloval hodinky či sa už na tie hviezdy nepozerám príliš dlho. Poviete si, že preháňam, no garantujem vám, že to o čom dnes píšem, aktuálne prežívajú desiatky a možno aj stovky ľudí v našom okolí. Len si nechcú priznať, že sa v tejto stiutácii nachádzajú.

Dokedy budeme zaujímať postoje dokonalých a nezničiteľných?

Kým zničíme svoje priateľstvá, rodiny, tímy či firmy? A pozor, teraz nepíšem o lenivosti, o podpriemernosti, o tom, že stačí ísť na 30% a mať veci „na háku“. Veď predsa viete ako často sa venujem produktivite a efektivite práce. Dokonca som presvedčený  o tom, že sú veci, ktoré stoja za to, aby sme sa pre ne v službe či v práci obetovali.

Ale pochybujem, že toto je obeta, ktorú by sme mali podstúpiť.

Jejda, no tak naša firma nebude medziročne rásť tempom 15%, ale len 13,9%. A? Záleží nám viac na číslach rastu alebo na ľudských životoch?

Možno sa vám to celé zdá ako začarovaný kruh. A ja netvrdím, že mám zaručený recept ako z tohto krysieho závodu vyjsť von. Len otváram tému, o ktorej sa hovorí málo. Prípadne sa o nej hovorí, no len málokto sa s tým rozhodne niečo spraviť.

Potrebujeme spomaliť

Potrebujeme tráviť oveľa viac času so sebou. A oveľa menej času na Facebookoch, Instagramoch, Snapchatoch a iných online svetoch. Potrebujeme byť viac prítomní v našej rodine, medzi našimi priateľmi a tráviť viac času s Bohom.

Chápete túžbu, ktorú mám na srdci? Strašne si prajem, aby sme sa prestali naháňať. Aby sme prestali definovať kvalitu svojho života výkonom, tým čo robíme a aby sme ju začali definovať tým, kým sme. Aby sme pochopili, že byť, je viac ako robiť.

Keď to pochopíme, budeme vychádzať z poznania, že sa v práci, v službe či v dobrovoľníctve nemusíme zničiť. Potom môžeme hovoriť o efektivite, o produktivite a o napredovaní. Lebo už budeme vedieť, že aj keď podstúpime obetu, môžeme si dovoliť oddýchnuť a povedať ľuďom vôkol seba: Pozri, nedávam to, potrebujem si oddýchnuť.

Prečítajte si aj: